Príbehy

[Brut]

PATRIK HEKKER

autor: Neznámy

caute. volam sa patrik a chcem byt heker.


...prislo to naraz... ani neviem ako ale myslim ze prvykrat ma to napadlo ked som bol v tesku a videl som tu tetu ako tuka do pokladne, ale nemala tu staru pokladnu ale mala tam napojenu normalnu pocitacovu klavesnicu...
tak som sa rozhodol
BUDEM HEKER


Kapitola I.

.zacinam.

takze ako prve som si uvedomil, ze ked chcem byt heker, musim uplne zmenit od zakladov svoj zivot. uz to nebude salamovy chleba+jablko+tatranka na desiatu, uz to nebudu nachystane ciste ponozky na stole, uz to ani nebude best of dj bobo nahrate na walkmene. uz to bude uplne ine.

ako prve som sa ale rozhodol zmenit svoj satnik. ved nemozem nosit kenvelo rifle dole do zvona a pulover po jurovi (akoze keby ste nevedeli tak juro je moj brat, starsi brat, to on kupil cdromku). nevedel som co mam robit tak som isiel za mamou.

"mamina prosim ta, ked dorobis tu prazenicu, mozes prist ku mne do deckej izby?"

"jasne pato, hned som tam, ale najprv zjedz tu prazenicu lebo to budes mat studene"


prikyvol som a zachvilu som mal pred sebou tanier prazenice. viete, ja mam rad prazenicu. tak som sa do nej pustil a zachvilu som ju mal zjedenu. mama ale medzitym zabudla ze ma ist ku mne do deckej tak som aj ja nemyslel na to a isiel spat. ale pred tym som si umyl zuby. viete, rad si umyvam zuby lebo ocino kupil taku dobru pastu jahodovu, ze ju niekedy jem samotnu, ale to nikomu nehovorte lebo bola draha.
spalo sa mi dobre, len som sa sem-tam zobudil ked som stale myslel na to ze chcem byt heker. velmi dobry heker.

rano v televizore davali nejake dokumenty o hekeroch. viete, ja rano vzdy pozeravam televizor. no a tam ukazovali nejakych hekerov a tak som program sledoval z nadsenim. aj som si ho nahral na video. viete, ja si niektore veci nahravam na video, sa musim vam pochvalit ze uz mam nahratu celu seriu skola zlomenych srdc.

ako prve som si vsimol ze ti hekeri su zvlastne obleceni. vytahane svetre, menzestraky tiez take vytahane, zarasteni, hrube okuliare a stale tukali do klavesnice. bol som nadseny.

prekutral som celu izbu. a podarilo sa mi to ! nasiel som vytahany sveter. hned som si ho obliekol. pozrel som sa do zrkadla a musim sa vam priznat, ze som si hned pripadal trochu ako heker. potom som isiel jurovi do skrine a nasiel som mu tam take nohavice, ake mali ti hekeri v tom televizore. aj tie som si obliekol. este som si dal ocinove okuliare lebo prave spal tak ich nepotreboval a pozrel som sa do zrkadla.
ten pohlad ma uistil.
ja budem heker. volam sa patrik a som buduci heker.


vecer isli vsetci na navstevu k bapke. viete, my chodime niekedy k bapke ku nej, ze ako sa ma, ona mi da vzdy sto korun ze "tu mas patko, kup si nieco". bapka je dobra. ale bapka tiez nevie ze ja som buduci heker. to este nikto nevie.

ticho som zavrel dvere v mojej deckej izbe a zapol pocitac. musim sa totiz naucit niektore tie techniky co pouzivaju hekeri. tak som zacal.
klikol som na start-prislusenstvo-prikazovy riadok. viete, hekeri robia tie veci pomocou roznych prikazov ale to nikomu nehovorte lebo to je tajne.
skusil som copy ako kopirovanie - skusal som si prekopirovat nejake subory na disketu a naspat do pocitaca. islo to. ja budem dobry heker ked mi to hned islo.

teraz som sa chcel otestovat ci som zatial fakt dobry. strcil som si tu disketu do vacku a sadol na postel. pozrel som sa na hodinky. musim byt rychly. na hodinkach som spustil stopky. stlacil start a zacal. vybral som disketu z vacku a strcil do pocitaca, skopiroval subory z pocitaca na disketu a disketu znova strcil do vacku a hned sadol na postel.
parada.
trvalo mi to len 4 minuty. to je dobry cas. dobry cas na to aby som si na tu disketu nahral napriklad nejake tajne dokumenty o zbraniach, vojne a tak.
bol som rad ze som taky dobry a taky rychly.

zrazu som zacul strngotanie klucov vo dverach. rychlo som sa vyzliekol z tych hekerskych veci a dal sa do pyzama. viete, ja spim v pyzame. mama prisla do deckej a pytala sa:

a coze, ty uz spis ?"


"ano, som nejaky unaveny"

"no len si pospi aby si zajtra nebol unaveny.

ale mama to nevedela. vobec to ani netusila. mama nevedela ze som si predchvilou skusal hekerovanie a ze sa mi to podarilo. bol som rad ze som to utajil. budem heker a budem tajny.
zavrel som oci a predtym nez som sa rozhodol ist naozaj spat, tak som rozmyslal ze co budem robit zajtra. ano, budem sa ucit nejake nove techniky. zacalo sa mi snivat...

---------------------------
2.cast

Rano som sa zobudil cely spoteny. Snivali sa mi take hekerske sny. Same paralelne porty, naplne do tlaciarni, playstation a tak. Isiel som na wecko, obliekol sa a vosiel do kuchyne. Na stole som uvidel 2 salamove chlebiky a caj.

"A coze ty uz si hore?" spytala sa mama

"Ano mam dost spanku, dnes ma caka dolezita praca" odpovedal som a na mame som videl ze sa trochu usmiala.

"A coze takeho ides robit?" opytala sa ma ale ja som neodpovedal. O hekerovani jednoducho nemozem rozpravat. Musim to tajit aby ma nechytili.

Mama este povedala ze ide do obchodu a aby som zjedol tie chleby.

V tom som si uvedomil ze nieco potrebujem. Kamos mi hovoril, ze najlepsi hekeri pouzivaju program linux a ze aby som si ho nainstaloval do pocitaca, ze on je dobry. Este hovoril ze jeho bratrancovi v linuxe neisla nainstalovat tlaciaren a nie je tam ani solitaire, ale je to dobry program.

"Mamiiii, mamiiii, zakrical som dole schodami."

"Co Patko, co je ?"

"Kuuup mi linuuux" zakrical som a trosku ma striaslo. Totiz viete, budem zase o krocik blizsie ked mi mama kupi ten program. Vosiel do svojej izby.

Rozhodol som sa ze si zaheslujem moj pocitac. Totiz viete, ked tam budem mat ten program alebo este nejake udaje o zbraniach co som vyhekeroval, musi to byt tajne. Musim o tom vedet len ja.

Ako prihlasovacie meno som si dal "Patrik" a ako heslo... no... no dobre ja vam to poviem, ale nehovorte to nikomu, heslo je "patriheks" akoze patrikova hekerovacia stanica.

V tom som pocul strngot klucov.

"Patkoo, to som ja mama.

"A kupila si mi to co som chcel?"

"Ano pod si dat."

Dat ? Co si mam dat ? Ved linux je program, ten sa neje. Vosiel som do kuchyne.

"Tak tu to mas ty moj maskrtnik" povedala mama a do ruky mi dala syr lunex. Chvilu som na to hladel, nechapal som naco mi dava lunex, ved uz som ranajkoval chlebiky so salamou. Potom mi to doslo...

"Mami, ja som chcel linux a nie lunex" povedal som jej s trochu slzami v ociach. Uz dnes som sa mohol hrabat niekde v americkom pocitaci a mama mi to pokazila...

Zrazu ma napadlo ze karol, moj kamarat, ma ten program doma. Dal som si slapky a zisiel na druhe poschodie.

"Cau pozicaj mi ten linux"

"A naco ti to je?"

"Nepytaj sa, potom uvidis" povedal som a schmatol to cedecko. Cedecko je dobra vec. Nemusim mat viac diskiet ale mam iba jedno cedecko.

Strcil som do do cedeckovej mechaniky na pocitaci a cakal. Nic sa nedialo. Uvedomil som si ze asi pocitac nevie ze je tam ten program tak som dal Start-> Vypnut pocitac. Potom som ho znovu zapol.

Naskocil obraz, piplo to ako vzdy, zobrazila sa fat tabulka (viete, vo fat tabulke je prehladne napisane, ze aky mate monitor, aku pamat, aku matersku dosku a tak) a potom nieco co som este nevidel.

Bolo tam napisane "Loading linux..." Tie bodky za tym slovom stale pribudali az som si myslel ze mam virus. Potom tam nabehli nejake anglicke slova, ktorym som moc nerozumel, az naskocilo okno ze "Instalation".

Aha som dobry, pomyslel som si, uz sa to zachvilu bude nahravat do pocitaca. Bolo tam napisane "1 Hard drive installed" a vedla toho pismeno "C". Aha som dobry, asi som klikol niekam, ze mi to naslo "C". Viem ze "C" to je ako moja pamat, tam mam hry, oco tam ma program ktory urobi z pocitaca akoze pisaci stroj a este nejake obrazky.

Nemohol som si vsak spomenut co je to ten "hard drive"... ...aha jasne, uz viem, to bude asi ta jednotka tvrdeho disku, co nas ucila ucitelka v skole, ze tvrdy disk to je akoze ta pamat.

Tak som na to klikol ze teda nech to nahra do pocitaca do tej pameti kde mam aj hry, tam sa to nestrati.

Zrazu podivna hlaska:

"Do you want to format your hard drive and convert it to ext filesystem? Y/N"

Nevedel som co to znamena, tak som skusal hekersky mysliet. Format - to bude asi to ze mi to tam nahra nejaky format, podla ktore budem moc hekerovat.

Bol som stastny. Za chvilu mi to nahra program linux, v ktorom budem robit hekerske veci. A nikomu to neukazem, ani jurovi ani karolovi.

Tak som teda pomaly stlacil na klavesnici gombik Y. Zase nabehli nejake bodky v riadku a stale ich pribudalo. Nad nimi bolo napisane "formatting harddrive". Uz to nahravalo. Som taky stastny...

-----------------------------
3.cast

..o par minut to napisalo "instalation complete". aha, instalacia kompletna, to znamena ze sa to kompletne nainstalovalo a teda ten linux uz by mal byt cely nahraty v mojom pocitaci.

este napisalo "restarting computer, ending all proceses". aha, mam to restartovat. zohol som sa k pocitacu, zhlboka sa nadychol, stlacil gombik reset a s napatim ocakaval, co sa bude diat.

najprv to vypisovale same ciernobiele texty, ale moc som im nerozumel. bolo tam aj cosi "daemon" - to by mohla byt nejaka hra, ze demon 3D, nejaka strielacka. ved uvidim.

zrazu sa ukazalo nejake okno login. tak som dal len enter, chvilu bolo pocut hardisk, a potom sa to uz ustalilo. bol som trosku zmateny. boli tam nejake ikony ale nie take ake mam vo windowse, ze moj pocitac, moj kos, skicar, ovladaci panel.

boli tam ikony ako home, mozzila, root a tak. aj pozadie je pekne. hovorim si, reku, dobry program.

zaujmalo ma ze co tam este je a kde by som mozno nasiel tu hru demon 3D. dole bolo nieco so vyzeralo ako tlacitko start vo windowse ale malo to iny obrazok. tak som tam klikol a vyskocilo menu tiez podobne ako vo windowse. chvilu som tam behal ale tu strielacku som zatial nenasiel, tak som chcel kliknut...

"patoooo, patkooooo" zakricala mama. boze, zasa ma vyrusuje pri praci. vstal som a vosiel do kuchyne.

"naobeduj sa" povedala a podala mi tanier s obedom. meso a zemiaky. parada.

ked som dojedol, vratil som sa naspat do svojej izby. linux bol stale spusteny, ako by na mna cakal ako na nejakeho svojho pana s ktorym sa dostane do inych pocitacov. presli mnou zimomriavky.

chcel som vyskusat si sa tu daju spustit napr. moje hry. hm... kde kliknut ? ako ich najst ? klikol som na ikonu home ale tam to vypisalo nejake divne adresare tak som to okno zavrel. potom som spustil mozzila ale tam hned vypisalo nieco ze "cannot display page". hm.

skusil som teda urobit to co mi zarucene funguje vo windowse. viete, mam take cedecko, vola sa Sharewarove perly. je tam velmi vela programov, aj hudobne, aj graficke, aj kancelarske, aj hry. a ked to cd zasunem do cedeckovej mechaniky a som vo windowse, tak sa samo od seba spusti. sa spusti take okno a tam je take menu kde sa daju vybrat tie programy. dal som teda do cedecko tam a cakal ci sa tiez spusti. hm. nic. stale nic. nespustilo sa. sice je to mozne, ved ten linux som si zhanal aby som mohol cez neho hekerovat. cedecko si mozem pozret aj vo windowse.

ok povedal som si ze na dnes stacilo. zoznamil som sa so zakladnym prostredim. opat som bol stastnejsi.

lenze ako tento program ukoncit ? hovorim si, reku, skusim tak ako vo windowse. tak som klikol dole na ten maly obrazok a bolo tam ze turn off. viem ze turn off znamena vypnut, lebo je aj taka pesnicka ze turn off the lihgt to znamena vypni svetlo. viem to lebo minule ked bola mama na skoleni a brat juro v skole v prirode a boli sme doma len s tatom, tak ked prisla na navstevu jeho kolegyna z roboty tak si ju v obyvacke stale pustali a stale zhasinali a smiali sa.

pocitac sa teda vypol ale ja som chcel ist na chvilu do windowsu. tak som ho znovu zapol ale znova nabehol ten program linux. ale ja som chcel windows. asi tam treba nieco prestavit. no nic, opytam sa karola.

"dobry den teta, tu pato, je doma karol?" opytal som sa karolovej mamy lebo ona to zdvihla.

"nie nie je, isiel s ocom na ryby" odpovedala.

"tak mu prosim vas povedzte, ze ked pride s tej hubacky tak nech mi zavola" povedal som sa zlozil sluchadlo. no, zlozil, my mame telefon ktory ked chcete zlozit tak ho nemusite zlozit lebo on ani nejde zlozit ale len zmacknete jeden gombik a on sa akoze zlozi.

opat som skusal klikat kade-tade ale o windowse ani chyru ani slychu.

kde su moje hry ? kde je skicar ? kde je cely windows ?


zacal som byt trosku nervozny...

[saradsmejem]

autor: neznámy stredoškolák, ohodnotený za to vraj na 1


Janko sedel v kresle a jedol mamkin jablkový koláč. Bol sladučký a teplý. Teda Janko.

(VAROVANIE: táto rozprávka NIE JE vhodná pre deti. obsahuje jednu nadávku)

Koláč bol suchý a pripálený, mamka nikdy nevedela piecť. Janík to mal odmalička ťažké. V čase, keď sa jeho rovesníci obzreli za každou sukňou, on si ich potajomky skúšal v maminom šatníku.

- Chutí ti koláč?

- Samozrejme, mami! Zakričal s plnými ústami a vypľuvol sústo do koša.

- Vynikajúci ako vždy.

Zrazu si spomenul, že úplne zabudol na svojho malého ružového vtáka. Andulka menom Lulu smutne sedela na bydielku a sledovala spálené omrvinky.

- Poď Lulu, aspoň ty si zobni.

- LULU, LULU!

- No vidíš. Mamka vie, čo potrebuješ, však?

- LULU, LULU!

Lulu bola poslušná andulka, ale diskutovala mizerne. Janko sa s tým už zmieril. Napriek tomu vždy, keď sa cítil nepochopený (čo bol vzhľadom na jeho orientáciu častý jav), dokázal sa s ňou rozprávať celé hodiny. Začínal pri najjednoduchšej otázke: Ako sa voláš?, ale ako roky bežali, vymýšľal nové, náročnejšie formy konverzácie: Aké meno som ti dal?, Ako sa volá moja ružová andulka? A ona mu na všetky všetečné otázky odpovedala. Úprimne, štebotavo a vždy pravdivo.

S takýmito myšlienkami vstal z kresla a vošiel do kuchyne.

- Musím byť k tebe úprimný, mami.

- Ja som to vedela! Ten koláč nebol dobrý.

V očiach sa jej zaligotali slzy.

- Nie, bol dobrý. Vlastne nebol, ale to je teraz jedno. Radšej si sadni.

- Málo jabĺk! Áno, bolo v ňom málo jabĺk, čo?

- Mami, som homosexuál.

- Prepáč…

Utrela si oči a zasmiala sa.

- Zdalo sa mi, že si povedal, že si buzerant. Sranda, nie?

- Ale ja som to povedal.

Keby mamka nesedela za stolom, teraz by ležala v bezvedomí pod ním. Takto jej len padla hlava do jablkového koláča. Hneď ju to prebralo, takže kuchyňou sa niesol hysterický krik.

- To mám za to všetko! Že som ti dala život, starám sa o teba…

Pri pohľade na červenú tvár pokrytú kúskami šťavnatých jabĺk sa Janko nemohol ubrániť úškrnu.

- Tak ty sa ešte budeš usmievať! Mala som si to všimnúť. Ružové košele, vankúše, závesy, nábytok…

- Ale to si mi kúpila ty.

- To nie je dôležité.

- Mami, teraz ma počúvaj ty. Odchádzam. Toto nie je svet pre mňa. Tu ma nikto nechce, idem do teplých krajín.

- Nuž čo. Veľký si dosť, teplý až príliš. Choď, nájdi si miesto, kde ťa budú všetci milovať.

- Všetci nie, mama. Len chlapci.

- Aha. Chceš otcovu buzolu?

- Netreba, aj tak mám opačnú orientáciu.

- Tak. Ale radšej už mlč a choď.

Janko putoval celé dni. Na tretí deň začínal ľutovať, že odišiel. Ako každý homosexuál mal určité potreby. Veľkú aj malú. Už si zvykal na myšlienku, že stolicu pohodí na spôsob nejakého spoteného, nechutného heterosexuála kdesi v kroví, keď zbadal na neďalekej čistinke verejné toalety. Počiatočné nadšenie vystriedalo sklamanie z neskutočného bordelu, aký by v sociálnych zariadeniach tohto typu nikdy nečakal. Okrem špiny a smradu bola v každej kabínke na dverách celkom vkusná rýmovačka:

Za záchodom troška vzadu

Nie je kefa na parádu

Janko nelenil a vyčistil všetky misy. Jednu použil, opäť vydrhol a odchádzal. Zastavil ho nadpozemský, vľúdny hlas:

- Som zázračný hajzlík. Ďakujem ti, že si ma vyčistil. Veľa mužov tu už sedelo a všetci sa na mňa vysra.. ehm.. vykašľali. Vezmi si túto kefu, bude ti na dobrej pomoci.

Čarovná toaleta neklamala. Len čo Janko vyšiel na čistinku, kefa vyletela pred neho, zvesela fŕkajúc fekálie na všetky strany a ukazovala mu cestu. Takto večer dorazil k sfinge.

- Pozri sa. Mám tu hru „Človeče nezlob se!“ Ak vyhráš, pustím ťa ďalej, ale ak nie, zjem teba aj tvoju záchodovú kefu.

Čo čert nechcel, sfinga hádzala jednu šestku za druhou a o chvíľu mala všetkých panáčikov v domčeku. Janko bol čestný muž, nuž počal sa zberať na onen svet.

- Nie Janko, ty si víťaz! Nenahneval si sa, a to bol cieľ hry. Nasleduj svoju kefu. Šťastnú cestu!

Celý deň kráčal náš hrdina popri veľkej ružovej stene. Podvečer sa dostal k bráne (tiež veľkej a ružovej), ktorú strážila príjemná slečna oblých tvarov.

- Otvor mi bránu, spanilá panna!

- Horkýže som ja panna, šuhajko! Pustím ťa dnu, ale len keď ma poriadne prejebeš!

Milý Janko obelel, ozelenel a do úst sa mu drali neslušné slová i nestrávené zvyšky obeda.

- Zadrž! Vidím, že si ozajstný homosexuál. Som strážkyňa Ružového mesta. Tu nájdeš pokoj svojej duše i nových priateľov.

- Vďaka ti sestra lezba. Konečne som sa dostal do lepšieho sveta. Sveta bez predsudkov, bez nenávisti a bez nepochopenia.
Otvoril dvere a obklopený motýľmi vkročil do pestrofarebného Ružového mesta.

[saradsmejem]

autor: neznámy

PONDELI
-------
-9:05
Prichod do prace. Kava, cteni novin.


-9:20
Volala uctarna, pry se nemuzou pripojit k serveru
Accounting. Sahl jsem po sanonu a poskytl jim standardni odpoved
c.112:"Hmm, ale mne to funguje.". Blekotal jsem jeste chvili
a pak jsem jim poradil, aby zkusili rebootovat a prilogovat se
znovu. Mezitim jsem z upeesky odpojil kavovar (kafe uz stejne
dochazelo) a pripojil zpatky kabel od serveru Accounting. Uctarna
volala za chvili znovu a rikala, ze je vsechno v poradku. Prece
jen, neni nad spokojeneho uzivatele.

-10:20
Ta krava z marketingu si stezovala, ze ji nefunguje modem.
Zamumlal jsem, ze ji predam naseho specialistu na komunikace,
a prepojil jsem hovor do udrzbarskeho kamrliku. Ta moderni
kancelarska technika dokaze skutecne usetrit spoustu prace!

-10:50
Zastavil se u me sef; mnozi se pry stiznosti na
kvalitu uzivatelske podpory. Zeptal jsem se, kdo si stezuje.
Samozrejme marketing. Sef rekl, ze to bude resit, oznamil, ze
zbytek dne uz nebude, a odesel hrat squash.

-11:05
To pondeli me vzdycky zmaha. Zapsal jsem do
knihy "Odchod za ucelem nakupu disket" a vypadl jsem do mesta.

-16:20
Prichod z "nakupu disket". Podival jsem se na zaznamnik,
byl prazdny. Asi to bylo tim, ze jsem zapomnel zapojit telefon.
Napravil jsem to a doplnil zaznamy v deniku.

-16:25
Odchod.

UTERY
-----
-9:10
Zase se u me zastavil sef a znovu
chtel probirat stiznosti te kravy z marketingu. Ukazal jsem mu
novy screensaver Hot Amanda, ktery jsem minuly tyden stahl
z Internetu. Sefovi se moc libil - chtel po mne kopii. Dal jsem
mu disketu a zaptal jsem se ho, jak se budou ty stiznosti resit;
odpovedel, ze bude asi nutne prijmout dalsiho pracovnika, protoze
ja uz sam na vsechno nestacim.

-9:50
Dorazil jsem do osme urovne DOOMa.

-10:25
Volal odborny poradce vyrobniho namestka. Chtel
vedet, jak se maluje v Excelu graf. Rekl jsem mu, ze na tak
specialni ukoly mame odborneho poradce, a prepojil jsem hovor do
kamrliku udrzbaru. Jeste ze mame ty moderni telefony!

-11:00
Prisel udrzbar. Rikal, ze mu porad volaji
nejaci lide a ptaji se na podivne veci. Rekl jsem mu, ze ho
zaskolim, kdyz za me hodinku posedi u telefonu. Souhlasil.

-11:05
Odchod na obed.

-14:00
Navrat z obeda. Udrzbar poctive sedel
u telefonu. Rikal, ze porad zvonil telefon, a proto vsecka volani
presmeroval do kantyny. Ten chlap je fakt dobrej!

-14:10
Zacal jsem udrzbare (jmenuje se Fanda) ucit
DOOM. Byl ucenlivy, a uz za par hodin me dokazal sejmout. Zacal
jsem tusit, ze tenhle chlapik ma pres sebou budoucnost.

-16:00
Fandovi koncila smena, a tak jsme skoncili
i skoleni o DOOMu. Mne zbyvala jeste hodina. Premital jsem, co
mam delat, a vzpomnel jsem si na server Accounting ze vcerejska.
Zkusil jsem tedy nekolikrat za
sebou stisknou hlavni vypinac, abych si overil, jestli funguje.
Vypinac fungoval bez problemu; horsi to bylo s upeeskou a se serverem.

-16:30
Odchod.

STREDA
------
-8:30
Sef dodrzel slovo a privedl noveho cloveka na
technickou podporu . Nejaky Milan. Ukazal jsem mu tedy mistnost
se servery, switch a posadil jsem mu na stul pocitac. Trochu sice
protestoval, ze dostal jen PC-XT, ale ujistil jsem ho, ze na
Windows mu cernobily displej uplne staci.

-9:00
Milanuv pocitac skoncil bootovani. Milan se hned
zacal zajimat, jak se pripoji k siti; zridil jsem mu tedy
uzivatelske jmeno. Nastavil jsem minimalni delku hesla na 64
znaku, at si chlapec taky trochu uzije.

-9:15
Volali z uctarny, ze potrebuji zridit
uzivatelske jmeno pro nejakou novou pracovnici. Odpovedel jsem,
ze k tomu potrebuji specialni formular podepsany vedoucim
oddeleni, vsemi ostatnimi vedoucimi pracovniky, skladnikem
a reditelem. Trochu se divili, ale mne uz to bylo jedno, protoze
jsem zavesil.

-10:05
Volala nejaka Lenka z uctarny, ze pry potrebuje
heslo na sit. Po hlasu vypadala na devatenact az dvacet; zeptal
jsem se ji tedy na jmeno, prijmeni, datum narozeni, rodinny stav
a adresu. Odhad se potvrdil - devatenact a svobodna. Rekl jsem ji
tedy, ze ji vecer heslo dorucim osobne domu.

-11:05
Milan konecne rozchodil svoje ikstecko a zacal
se shanet po nejake praci. Poslal jsem ho pro cigara; jen at se
mladej zaucuje.

-11:20
Milan prinesl cigara. Ukazal jsem mu manual
k systemu AS-400 a posadil ho k telefonu, at si vyzkousi i praxi.
Odchod na obed.

-16:00
Navrat z obeda. Milan se evidentne zhroutil
,asi tri hodiny se pry marne pokousel rozchodit server
Accounting. Vynadal jsem mu a poslal jsem ho pro dalsi cigara.
Pak jsem znovu zapojil k serveru ethernetovy kabel. Obraz na
televizi se sice trochu zhorsil, ale prace ma koneckoncu
prednost.

-16:10
Sekretarka z personalniho chtela vedet, jak se
spousti kontrola pravopisu. Poradil jsem ji klavesovou zkratku
Ctrl-Alt-Del. Podekovala a zavesila.

-16:30
Na zachode jsem nachytal Milana, jak procita
noviny s inzeraty nabizejicimi zamestnani. Pomyslel jsem si, ze
den se vcelku vydaril, a odesel jsem domu.

CTVRTEK
-------
-8:30
Znovu se objevil sef; to sem chce chodit kazde
rano? Vzdyt si ani nestacim precist noviny! Tentokrat nastesti
prinesl dobrou zpravu - Milan pry vzkazal, ze uz do prace
neprijde. Rekl jsem, ze dneska je fakt tezke sehnat cloveka,
ktery za neco stoji. To tak, delit se o tohle teple mistecko
jeste s nekym jinym!

-8:55
Vola kdosi z logistiky, ze pry nemuze rozchodit
ceske fonty. Zeptal jsem se ho, jaky cip ma na videokarte;
nevedel. Serval jsem ho tedy, at si nejdriv zjisti zakladni
informace o svem pocitaci a pak at mi znovu zavola.

-9:15
Znovu volal ten z logistiky; dozvedel se, ze
cipy na videokarte nemaji s fonty nic spolecneho. Odpovedel jsem
mu, ze jsem se taky neptal na videokartu, ale na grafickou kartu.
Omluvil se, rekl ze to zjisti, a zavesil.

-9:30
Volali z ekonomickeho, ze se jim na fakturach
objevuji misto hacku a carek prehlasky. Byl to uz druhy pripad
s fonty v jednom dni, takze jsem jim slibil, ze s tim neco
udelam. Po chvilce premysleni jsem se rozhodl, ze zmenim
centralne vsechny sablony dokumentu. Nastavil jsem bile pismo na
bilem pozadi; pro jistotu jsem jeste zmenil standardni font na
Wingdings.

-10:00
Uprostred devate urovne DOOMu se u me zastavil
Fanda a zeptal se, jestli bych nezasel na obed. Predstavil jsem
si, kolik me jeste ceka pitomych dotazu na fonty, a sel jsem
s nim.

PATEK
-----
-8:00
Navrat z obeda.

-8:25
Nejaky nestastnik z planovaciho volal, ze
zapomnel heslo, a zadal o radu. Poradil jsem mu tedy, aby pouzil
specialni proceduru pro obnovu hesla - FDISK. Nestatnik podekoval
a zavesil. Paneboze, i tihle lide maji volebni pravo?

-8:35
Zase volal ten z planovaciho. Problem s heslem
byl vyresen, zato se objevil jiny - pro bootovani mu system
hlasil "Error accessing Drive 0". Rekl jsem mu, ze to je
hardwarovy problem a ze potrebuje novy pocitac.

-9:15
Maler; ten nestastnik, ktereho jsem vcera v sitovem
Doomu sejmul na seste urovni, byl sef. Vtrhl ke mne rozliceny
do kancelare a nereagoval ani na muj novy screensaver Obsession.
Od pondelka mam padaka.

-10:00
Delam to, co predevcirem Milan, tj. prohledavam
inzeraty s nabidkou zamestnani a na par vybranych zkousim volat.
V prestavkach mezi telefonaty provadim upravu maker - pridavam
prikaz DeleteDocument. Bez dobre systemovy podpory se proste
zadna firma neobejde.

-11:15
Sehnal jsem nove misto. Je to dokonce stejna
funkce, jakou jsem mel tady, a to u jedne softwarove firmy, ktera
loni uvedla na trh novy operacni system. Posilam tedy do site na
rozloucenou cerva a balim si hrnicek na kafe.
Nashle!

[saradsmejem]

ODKAZ OD DCÉRY MAME

Matka príde do izby svojej dcéry a nájde ju prázdnu, len na posteli leží dopis. So zlou predtuchou ho otvorí a začne čítať nasledujúce:
Milá mamička,je mi veľmi ľúto, že som musela odísť z domu so svojim novým priateľom. Našla som v ňom pravú lásku. Mala by si ho vidieť, aký je sladký so svojimi početnými tetovaniami, piercingom a predovšetkým jeho krásnou motorkou! Ale to ešte nie je všetko mami. Som konečne tehotná a Abdul hovorí, že budeme mať krásny život v prívese uprostred lesa. Chce mať so mnou veľa detí a to je tiež môj sen. Keď som zistila, ako mi Marihuana robí dobre, rozhodli sme sa túto trávu pestovať i pre našich priateľov, keď im dôjde Heroin alebo Koks, aby tak veľmi netrpeli. Medzi tým dúfam, že veda nájde liek na AIDS, aby sa Abdulovi trochu uľavilo, on si to naozaj zaslúži...
Nemusíš mať strach, mám už 13 rokov a viem sa o seba dobre postarať i sama.
Dúfam, že Ťa budem môcť skoro navštíviť, aby si poznala svojho vnuka.

Tvoja milovaná dcéra

P.S. Všetko je to hlúposť, som u susedov. Chcela som Ti len povedať, že sú horšie veci na svete ako vysvedčenie, ktoré je v nočnom stolíku.DD

[saradsmejem]

Denník maloho dzecka

6:13 Budim še. Super!!!
6:50 Beham nahi po baraku a rehocem še. Ocec me nahaňa.
7:05 Ocec zakopnul o nočnik, ktori zabudol večir vinesc.
7:10 Jazdim kolo oca na motorke a pištim.
7:20 Stavame s ocom hrad pre tyranosaura. Ocec ho postavi a ja ho rozkopem. Super!!!
8:05 Ocec driemka mezdi troskami hradu. Chvíľku sebe hrajem sam s tyranosaurom. Žere šmolkov.
8:06 Tyranosaurus strčil svoj chvost ocovi do nosa. Po rici dostanem ja. Revem.
8:30 Tom a Jerry v telke, nuda, ale oca to bavi. Beham dokolečka pred telkou, pokim nedzignem na žem a prasknem sebe do hlavi.
9:10 – 9:40 Revem.
10:00 Nemožem najsc tyranosaura. Ocec še mi pita, čom revem. Revem, bo neznam povedzec tyranosaurus.
10:40 Ocec mi dava po rici, žebi som mal čomu revac. Potom mi da fixky,naj sebe kreslim.
10:50 Nakreslil som abstrakciju vijadrujucu pociti dvojročnoho dzecka, keremu nikdo nechape. Ocec vivaľuje oči.
11:05 Ta na koberec še vraj nekresli.
11:45 Obed. Zaš kurča. Pľuvam to do kvetinača.
12:30 Idzem spac po obede. Ocec ma ľepšu naladu. „Ta do posteľki, ti nezbednik“ .
12:40 Ľežem pod posceľ. Ocec počita do tri. Na tri sebe tam zašeknem. Revem.
13:35 Konečne zaspavam.
14:15 Budim še. Beham zaš nahi po baraku a zaš še rehocem. Ocec mi zaš nahaňa.
14:30 Ocec zakopnul o nočnik, ktori zabudol vinesc rano.
16:00 Konečne idzeme von. Na pieskovisku mi dajaki čurak chce zobrac tyranosaura. Dzignem mu hrabličkami po gebuli. Reve. Ocec mi da po rici. Revem ja.
17:30 Požičim sebe trojkolku od dzifčatka. Reve. Mušim ju vracic. Revem ja.
18:40 Po večeri sebe hrajem. Opravujem zrkadlo. Kalapačom. Mušim prestac, ta skačem na balone, kim neprdne.
18:55 Reve ocec. Potom še ukľudni a hvari, že jutre idzem chvalabohu do školki.
19:55 V posceľke mi ocec rozprava rozpravočku. V polovičke už chrape. Chvost tyranosaura še pomali bliži k jeho nosu...

[saradsmejem]

Watch on youtube.com

[saradsmejem]

autor: Neznámy

Na materskej tretím rokom
cítim sa byť už otrokom.
Každé ráno pripravená,
že ma čaká dáka zmena,
ale večer s hrôzou zistím,
že to bol deň zas ten istý:
Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.
Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.
Do práce sa s tatom strojí,
ten sa toho právom bojí:
"Nemôžeš ísť so mnou zlatko,
veľa roboty má tatko.
Mamička má času more,
pozri sa, už vstala hore!"
Ja strapatá, pomalá,
nočnú som zas ťahala,
lebo malý nechcel spať,
iba cicík cumľovať.
Manžel zdrhá: "Láska idem.
Navar niečo, hladný prídem!"
Tak bez seba od radosti,
začnem plniť povinnosti.
V ruke nočník, v druhej plienka:
"Pozri, v knižočke je lienka!
Chvíľu si tu čítaj, seď,
malého prebalím hneď."
Tvár umytá, zúbky čisté,
musia niečo papať iste.
Smerujem ich do kuchyne,
cestou otvárajú skrine.
Šaty, šperky, knihy, spreje,
zrazu nič na mieste nie je.
Dve stoličky, podbradníky,
k tomu svorný krik veliký.
Jeden nechce kašu jesť,
pritom reve o 106,
druhému sa šunky máli
a čajík vraj strašne páli.
Po raňajkách hrôza čistá,
na vychádzku oboch chystám.
Obliekaciu vojnu zvediem
a keď ich už pred dom vediem,
pri malom mi nos vykrúti,
nervovo sa takmer zrútim,
cítim to aj cez pančuchy,
pos... sa až pod pazuchy!
Druhý pokus upotená,
zvládnem ako superžena,
do auta ich oboch pútam,
"Kam ich dneska zobrať?" hútam.
"Už viem, k rieke pri kačičky,
to je ten raj pre detičky!"
Ubieha nám rýchlo cesta,
na sedačkách divo vreštia.
O hračku sa naťahujú,
zvyšných dvesto ignorujú.
V parku je to čistý des,
holub, kačka, mačka, pes -
na všetkých sa s chuťou chystá
môj dvojročný terorista.
Nemôžem ho spustiť z očí,
do jazera by hneď skočil.
Z kočíka sa rev ozýva,
celý park sa na nás díva.
Malý mi chce zvestovať,
že ho musím pestovať.
Na rukách ho teda vláčim,
ťahám tašku,kočík tlačím.
Na staršieho pritom vrieskam,
nech nespadne na preliezkach.
Keď lavičku voľnú zbadám,
od únavy na ňu padám.
A pre moje detičky,
vyťahujem čajíčky,
mandarínky, keksíky,
veď majú hlad veliký.
Po desiatich minútach,
dogebrení sú až strach.
Tak oznámim: "Moji milí,
výlet sa ku koncu chýli."
Cestou domov - radosť veľká,
zaspia obe strašidielka.
Do postieľok ich vyklopím,
varešky sa s chuťou chopím.
A pre blaho rodiny,
varím zo dve hodiny.
Priebežne periem a suším,
upratať nestihnem, tuším.
A hľa - už sú krpci hore,
musím sa mať na pozore,
výtržnosti totiž množia,
snáď len požiar nezaložia.
Vo dverách sa manžel zjaví:
"Hotový som" smutne vraví.
"Daj mi niečo na večeru,
to bol zas deň, namôjveru!"
Kým papá ja kŕmim deti,
umývam riad, zhŕňam smeti.
Posťažovať sa mu snažím,
že po chvíľke kľudu bažím.
Chápavo mi hlavou kýva,
do novín sa pritom díva.
Vytratí sa nenápadne,
na mňa ďalšia šichta padne.
Že mal prácu, musím chápať,
počujem ho z gauča chrápať.
Chalanov do vane súrim,
"Zas nestihnem seriál!" zúrim.
Mydla, šampónu sa stránia,
do postele sa ísť bránia.
V pyžamách (mám radosť veľkú)
chcú sa hrať a kukať telku.
O polnoci, chvalabohu
nevidno už ani nohu.
Hore je len mamička
a kamoška žehlička.
O pol druhej zbitá líham,
vlasy si zmyť zas nestíham.
Sníva sa mi krásny sen,
že mám zajtra voľný deň.

[saradsmejem]

autor: johny_dett, písal saradsmejem

"Janek rano vstal a toto si povedal:co ja viem eaaaahhhh co ti mam hovorit ueee uz aj idem ti to diktovat dobre tak zacnemedobre tak to je jedno budes to tam potom tviiiis potriiidim keby ze tu mam fuhcoooo?? Eaaahhmmmmmmmmmmm

Ze spravanie styroch spominanych druhov celade neogobius vo vztahu k lodiam. Zivot ryb v dokoch"

koniec prvého dňa...
(23.4 2008, len neviem, prečo je čas vytvorenia 20:48 a uloženia 23:55 )